O akom marení sa to hovorí?

Piatok 23. 5. bol deň ako každý iný. Vošli sme do volebných miestností a po redundantných upozorneniach niektorými členmi okrskovej komisie na počty otázok v hlasovaní sme prevzali platné hlasovacie lístky. Uplatniac svoje občianske právo sme s čistým svedomím po dobre vykonanom hlasovacom akte opustili priestory. Bol normálny deň referenda, s normálnym tlakom, teplotou a rosným bodom. Nikde žiadne tanky, zátarasy, na strechách ani jeden snajper s tvárou v kukle. Nikto nás neobmedzoval. Avizovaný armageddon demokracie sa nekonal. Takže - o akom marení to tu ktosi hovorí? Iste, uvítali by sme i štvrtú otázku na hlasovacom lístku o neutralite Slovenskej republiky. Ale tá sa dala vyjadriť inverziou predchádzajúcich troch.

Vyjadrili sme teda vôľu v intenciách rozhodnutia Pána sveta, ktorého šuškavé posolstvo sem pred rokom ráčil doručiť jeho hrbatý herold. Nie je podstatné, ak nás nejaký golfový panák z Kongresu prirovnáva k Balkánu. Zaradil by nás aj do Antarktídy, keby vedel, že existuje. Nečudujeme sa tomu, veď podľa štatistiky štyridsať percent ich populácie má všeobecný rozhľad na úrovni animovanej televíznej dvojice Beavis & Butthead. Naše problémy im budú vždy vzdialené, a, nakoniec, aj Zem je zakrivená. Európske Impérium je zhrozené krajinou s Vládou pronárodného záujmu, ktorá nedopustila stať sa vypredanou krajinskou oblasťou európskeho Golema, ako sa to stalo nášmu západnému susedovi. Ich diplomatické poštové ultimáta, z ktorých cítiť traumu vlastných neriešených problémov, majú akurát tak hodnotu použitia jednej osobnej potreby.

Komu sa, náhodou, cnie za uniformami cudzích možností, tiež sa mohol v referende vyjadriť. Už raz tu vyše dvadsať rokov zapúšťala večné korene Červená hviezda. Tentoraz by pod vlajkou hviezdnatou mali pod našimi oknami pochodovať Zelené barety či v rytme píšťal a bubnov dunieť rázny krok Bundeswehru?

Nemáme nič proti grafomaniackej akcii, organizovanej v pochodoch modrými úderkami, ale nech si nové hlasovanie pripíše na konto ten, kto schválne miešal hrušky s jablkami na jednom hlasovacom lístku. Aj tak sa domnievame, že Slovensko nemá obsadený najvyšší post, o ktorý tak kŕčovite hrali iniciátori irelevantnej otázky. Človek s perfektnou výslovnosťou, pri ktorej počúvaní dostane aj zdravý migrénu, a ktorý sa necháva titulovať touto funkciou, vykazuje na náš vkus nulový až záporný patriotizmus. Jeho povestné sluchátka na iredentistickom zjazde Piatej kolóny sú toho bezprecedentným dôkazom, a celkom nedávne interview, poskytnuté pre BBC World, pôsobilo dojmom výpovede čerstvého emigranta. Chýbala už len zvučka "Volá Londýn!“.

Pamätáme si, že pred časom bol pripravovaný iný plebiscit (a bez kostolných agitačiek), ktorý zmarila osoba z existenčných dôvodov si neželajúca jeho uskutočnenie. Tak o čom to tu hovoria a píšu vymývači mozgov a exorcisti skutočností, ktorí najnovšie svoj lživý sliz éterom valia do liptovských dolín cez štvavú stanicu 91,1 MHz a bulvárne správy takzvanej najsledovanejšej televízie? Je hanbou, ak opoziční poslanci organizujú alegorický sprievod počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ak spolu s jarmočnými bohémami a novodobými záškolákmi obsadia budovu ministerstva

Každá spoločnosť bojuje proti terorizmu. U nás v zamatových rukavičkách, inde bez nich, niekde mu raz navždy spraví koniec komandom terminátorov. Tak prečo toľko kriku pre nič? Budúceho roku treba povedať jasné NIE!" tomuto ukričanému ansámblu, usilujúcemu sa o demontáž slovenskej štátnosti! Keď budeme jednotní, budú nás jednoducho musieť brať vážne i hlásatelia globalizmu - aj keď za nimi nebude stáť svetová lobby spod Múra nárekov. Sme už tisíc rokov v srdci Európy, a odtiaľto nás predsa nemôže nik vysťahovať!

MARTIN LESKOVSKÝ a PETER DEVOŠA, L. Mikuláš, MIKULÁŠ KASANICKÝ, Ružomberok

 

P.S. : Ináč toto bolo normálne vážne 'stvorené' a dokonca aj uverejnené v týždenníku LIPTOV 4.6.1997.
           Je to zároveň dôkazom toho ako si niektorí "jedinci" nechajú vymlieť mozog tými najblbšími        
           politikmi...