GRAFFITI AKO UMENIE 21. STOROČIA

                Mlád dvacetčtyři let."

Poďakovanie: Moja úprimná vďaka patrí najmä človeku, ktorý ma dotiahol ku graffiti, takže SAM DííííííííííííííííííííííííííííK. Ďalej ďakujem ľuďom, ktorý mi dávali rady a pomáhali mi: DAN, SAKO, DAST. A do tretice ďakujem bratovi, ktorý mi doma chráni prdel. Thanks You.

NIEČO Z HISTÓRIE

Umenie graffiti súvisí úzko s vývojom tzv. hip-hopovej kultúry. Sem patrí Rap, Break-Dance, mixovanie vinylových platní, no a hlavne graffiti. Toto všetko vzniká v najbláznivejšom meste na svete a to v New Yorku, vo štvrtiach ako sú Harlem, Bronx a Brooklyn. Neviem, koľko toho viete o týchto štvrtiach, ale podľa mnohých sú to štvrte s najväčším počtom kriminality a brutality na svete. Niet ani divu pretože v týchto štvrtiach je solidarita zastupovaná väčšinou ostrou rasovou neznášanlivosťou, kde čierni neznášajú bielych a bieli čiernych a do toho všetkého sa ešte pridávajú aj ázijské rasy, takže je to tam veľmi pestré. Zbrane, drogy, gangy, toto všetku tu nájdeme a nikto nevie či je to zapríčinené nevšímavosťou americkej vlády alebo je to morálny úpadok, ktorý si zapríčinili obyvatelia týchto štvrtí sami. Smrť či už je biela, alebo zapríčinená nejakým kusom olova je tu dá sa povedať na dennom poriadku. Morálny úpadok týchto štvrtí je tak veľký, že to nikto nechce počuť, ale oni sú tu, žijú a majú problémy, ktoré si americká vláda vôbec nevšíma. Možno sa zdá, že som veľmi odbočil od problematiky graffiti, ale je to fakt iba zdanie, pretože tu to všetko začalo, tu v týchto štvrtiach, kde nájdeme skupinu ľudí, ktorí žijú v ghette...

Ghetto je "život" - život, ktorého jediným vykúpením je smrť. Ľudia, ktorí tu žijú sa sem dostali náhodou skorumpovaným systémom americkej vlády a nemôžu odtiaľ preč, pretože sa to jednoducho nedá. Nevybrali si tento život dobrovoľne, ale musia ho žiť pretože vláda sa zaujíma iba o naplnenie vlastných gágorov a nie o nejaké ľudské trosky. Verte mi, oni veľakrát nemajú čo jesť, piť, nemajú si čo obliecť a vláda na nich aj cez toto všetko doslova a dopísmena sere. A tak si títo ľudia začali skrášľovať svoje zasmradené okolie farbami na stene. Stalo sa pravidlom urobiť pre každého mŕtveho z ghetta nejaký piece. Toto sa volá IN MEMORIAM a verte, že v tých štvrtiach je toho dosť.

O niekoľko rokov neskôr začal mladík meno TAKI 183 hádzať svoj tag na metrá, mosty, podchody, mrakodrapy a po ňom prichádzali stále noví a noví a bolo ich viac a viac, takže graffiti umenie začalo prekvitať. Mladí ľudia z veľkomiest si začali skrášľovať svoje prostredie, maľovali na šedé múry obrovských mrakodrapov a tí, ktorí išli okolo si povedali: "Kto do riti je ten človek, ktorý to tu spravil?!" Writeri začali neskôr dávať najavo svoje myšlienky a pocity. Možno chceli poukázať na zlý sociálny systém v ich štáte, alebo len chceli skrášliť svoje prostredie, alebo len možno chceli upozorniť, že sú tu a že žijú svoj život v tomto štáte a možno sa potrebujú mať lepšie a potrebujú tiež trochu povšimnutia.

GRAFFITI - KULTÚRNY ŽIVOT MLADEJ GENERÁCIE

Kultúrny život našej generácie je farba uväznená v plechovke s malou tryskou navrchu, ktorá pri stlačení robí Tsssssssssssssssssss. Je to tak, keď sa graffiti dostali po páde železnej opony aj do východnej časti Nemecka začal sa vývoj graffiti veľmi rýchlym tempom. Mladí umelci inšpirovaní oldschoolovým umením New Yorku pridávali do svojich kresieb nové prvky, z čoho sa vyvinul nový prvok graffiti zvaný newschool.

Maľovanie prináša so sebou radosť z niečoho nového, zo začiatku nepoznaného. Neskôr sa z toho stane spôsob života, ktorý pohltí writera. Graffiti vyžaduje pohltenie celej osobnosti; keď to chcete robiť, musíte do toho dať celé svoje Ja. Nesnažte sa to pochopiť, lebo aj tak to nepochopíte, môžete to len robiť a cítiť.

Graffiti je teda len pocit, pocit, ktorý dokážu pocítiť (ak chcete tak pochopiť) len ľudia, ktorý majú otvorenú dušu a nie byrokratickí hajzli, ktorí myslia len na to, kde nakradnú ďalšie prachy, poprípade, kde sa pôjdu ráno vysrať. Takíto ľudia to buď naozaj nechápu, alebo sú takí zabednení, že to nechcú pochopiť. Nie, nemyslite si, že teraz odsudzujem tých, ktorí nemajú graffiti radi, to vôbec nie, je to vlastne vec názoru, ja len hovorím, že by nás mohli skúsiť pochopiť.

Nájdu sa aj ľudia, ktorým sa páčia podchody a diaľničné mosty pomaľované graffitmi, ale namaľovaný vlak sa im už nepáči a pokladajú to za vandalizmus. Ľudia nemáte pravdu graffiti nemôžete rozdeliť, je to celok, ktorý sa jednoducho nedá roztrhnúť. Graffiti by nemohli existovať bez rapu a zvuku bubnov, ako by tiež rap nemohol existovať bez graffiti. Mylná je tiež predstava, že všetci writaz sú feťáci, ktorý si vždy, keď idú niečo robiť najprv niečoho šňupnú a potom idú na vec. Prosím vás, neverte týmto žvástom. Pri writovaní treba mať jasnú hlavu, istú ruku a hlavne rýchle a pevné nohy, aby ste mohli rýchlo zdrhnúť. Navyše každý writer vie ako ďaleko až môže v graffiti zájsť (aspoň by to mal vedieť, lebo ak nevie, kde je jeho hranica, má smolu).

Uvedené výroky sú pravdivé, keď obyčajný človek pozrie na prehnane farebný piece, pri ktorom je navyše aj nejaký ten charakter, tak sa mu to poväčšinou zapáči, ale keď zbadá zbombený podchod, kde je použitý v podstate len chróm a nejaký ten obťah - to už nie je také pekné, ba je to až odporné. No a vrchol všetkého sú tagy po uliciach, ktoré sú všade, kde sa len oko človeka pozrie. Ľudí však nenapadá, že mladí umelci svojou tvorbou na niečo reagujú. Možno, že sa im nepáči, že ich nikto nechce pochopiť, alebo len chcú zapôsobiť na podvedomie okoloidúcich.

Writeri sa tiež zoskupujú do skupín, ktoré sa nazývajú crew. Crew je pre ľudí, ktorí sa rozhodli naplno venovať tomuto umeniu a nechcú pracovať osamotene. Crew je možnosť ako sa zoznámiť s fajn ľuďmi. Keď máte crew, nemáte pocit, že ste tak úplne sami. Môžete si s nimi pokecať o problémoch a viete, že to okrem vás a nich nebude nikto iný vedieť, je to proste ako druhá rodina, odkiaľ sa nikdy nič nevynesie. Dobré crew medzi seba neprijímajú nových členov a ak áno, tak buď musíte mať šťastie, alebo musíte byť taký dobrý, že na jej členov zapôsobíte jedinou dobrou vecou, alebo sketchom.

Samozrejme, že i medzi writermi sú takí, ktorý ešte nie sú takí dobrí. To sú poväčšinou začiatočníci, ktorým sa hovorí TOY. Toyovia sú, ako som už bol spomenul writeri začiatočníci, ktorý nerobia tým ostatným bohvieaké dobré meno. Ich najčastejšou chybou je, že nevedia, čo si môžu a čo nesmú dovoliť. Nestretol som sa doposiaľ s writerom, ktorý by pomaľoval kostol, alebo nejakú inú historickú pamiatku. Toto všetko je dielo toyov, ktorým veľakrát nemá kto poradiť a priviesť ich na správnu cestu. A dá sa tiež povedať, že hlavne pre týchto ľudí spoločnosť zavrhla graffiti ako umenie a rozumie tomu len a len ako vandalizmu. Nie, že by som týmto chcel nejako buzerovať toyov, to nie, veď každý writer bol kedysi toyom; chcem len, aby si uvedomili, či to, čo robia, je správne a spravil by to hociktorý iný writer, jedným slovom chcem povedať, že aj v graffiti existuje niečo ako zodpovednosť. Začínajúcim writerom poradím, aby si hodne kreslili a ukazovali svoje sketche vynikajúcim writerom, ako je napr. SAKO zo Žilinskej crew STA, títo ľudia vám len poradia a usmernia vás tak, ako SAKO usmerňoval mňa. Verte mi ešte aj teraz za ním chodím a ukazujem mu svoje sketche, pretože viem, že sa ešte vždy môžem niečo naučiť.

Medzi writermi sa však nájdu aj takí, ktorých štýl je úplne šialený, sú strašne dobrí a chápu podstatu graffiti lepšie, ako ktorýkoľvek iný writer. Týmto ľuďom hovoríme Kingovia (Králi). Každá z vecí kingov je premakaná do posledného detailu, ich skúsenosti a počet spravených diel prevyšuje ostatné počty vecí, ktoré robili iný writeri. Štýl ich písma a ich myslenia je na vrchole graffiti. Len veľmi málo ľudí sa dostane na vrchol, myslím tým na skutočný vrchol. Keď dosiahnete tento vrchol, viete, že už v graffiti niečo znamenáte, že máte meno medzi ostatnými writermi, ktorý vás buď rešpektujú a berú ako idol, alebo vás nemajú radi a berú vás ako konkurenciu. Nie je vôbec ľahké zotrvať na vrchole, hlavne keď prichádzajú nové tváre s novými nápadmi a s úplne novým štýlom.

Každý writer si želá ísť určitým smerom, poväčšinou smerom nahor. Tento smer chytia len ľudia, ktorý majú vážny záujem o graffiti a nie posraní sráči, ktorí robia štvrť roka, pomaľujú pár mostov totálnymi shitmi a potom idú do riti. Ak s tým chcete vážne začať a chcete to niekam dotiahnuť tak s tým začnite a nikdy a za žiadnych okolností neskončite.

-Hore po schodoch, dolu, hlavne nie rovno. Ja nechcem poznávať, ale neustále hľadať a experimentovať ako doteraz...-BLOET