Graffiti je súčasť veľkomestskej subkultúry hip-hopu, v rámci ktorej tvorí samostatnú kultúru so špecifickými vlastnosťami

...takže toto je práca z predmetu kulturálna antropológia. Jej cieľom je na základe vonkajších pozorovateľných znakov (tak preto tu rozoberám aj také nezmysly ako oblečenie writerov a iné) popísať nejakú mestskú subkultúru. Napriek tomu si myslím, že je tam pár dobrých myšlienok, ktoré stoja za prezentáciu. Oproti SOČke spred dvoch rokov je pohľad oveľa triezvejší a menej naivný, fšak posúďte sami.

...všetky pripomienky a iné prosím si na: RADOfanKARAS@hotmail.com

Pedagogická fakulta UK, Račianska 59, Bratislava

Študijný smer: sociálna práca

SUBKULTÚRA GRAFFITI NA SLOVENSKU

Práca z predmetu KULTÚRNA ANTROPOLÓGIA

Školský rok: 2000/2001 Radovan Klein

Ročník štúdia: I. 14.4.2001

Druh štúdia: denné v Liptovskom Mikuláši

Konzultanti: Soul, Sako, Cans

ÚVOD

Motto: - Som všade a nikde, vyzerám ako ostatní a zároveň inak - SOUL*

- Je to štýl života, ktorý nikto nepochopí, dokonca ani ja nie, pretože je to len pocit. A pocit treba precítiť a nie pochopiť. - DAK

- Je to obézna šľapka v jednej ruke držiaca javorový list a v druhej strieborný Plastikot s čiernym Hit Colorom...- SAKO*

- Nedostatkom moderného veku je, že v mene individualizmu je podporovaná komerčná kultúra, kde sa mladí ľudia boja rozvíjať svoje typické vlastnosti. V dnešnej masovej spoločnosti mladí ľudia vyrastajú v strachu z otvorenia (rozširovania) svojho ja. Toto vyvoláva strach a neistotu byť sám sebou. - SAKO*

Graffiti je súčasť veľkomestskej subkultúry hip-hopu, v rámci ktorej tvorí samostatný prvok so špecifickými vlastnosťami. Hip-hop tvoria štyri vzájomne spojené časti - rap, breakdance (tanec), DJing (mixovanie z vinylových platní) a graffiti.

Graffiti vzniklo v černošských getách v New Yorku začiatkom 70-tych rokov, odtiaľ sa postupne rozšírilo do celých USA, cez oceán do Európy, kde prestalo byť doménou najnižších vrstiev spoločnosti a po roku 1989 začalo prenikať aj do Východnej Európy.

- Celé desaťročia zanedbaná Amerika oslepovala svoje deti vysokými a prázdnymi stenami mrakodrapov. Tieto budovy tlmili náladu každého okoloidúceho. Prázdne steny hovoria: ”Nikdy nezistíš, čo sa deje dnu. Všetko, čo vieš, je, že oni hýbu svetom, a ty nie.” A tak deti kreslili svoje graffiti na spodok takýchto budov, rapovali si pritom svoje rýmy, bubnovali na smetné koše a hopsali do rytmu. - MAILER

- V New Yorku sa objavil jeden veľký, šialený a znudený mozog. Pochopíte to? Jeden frustrovaný chlapec napísal svoje meno na stenu, a to bol začiatok. Napísal svoje meno na studený špinavý vagón metra, a to bol začiatok. - BIOR

Subkultúra graffiti sa na Slovensku začala vytvárať v roku 1994 a jej rozvoj odvtedy neustále graduje. Nie je tak komplexne prepojené s ostatnými časťami hip-hopu ako na Západe, skôr sa zdá, že scéna sa zatiaľ formuje a súdržnosť je navonok viditeľná iba na niekoľkých hip-hopových párty spojených s graffiti jamami. Hip-hop ako tak funguje v Bratislave, v menších mestách je graffiti často naviazané na skupiny skateboardistov, subkultúru hardcore a celé undergroundové prostredie, ktoré sa tu zlieva do jednej väčšej skupiny. Vo všeobecnosti sa jedná o oddelené akcie malých skupiniek alebo jednotlivcov, no napriek tomu sa budem snažiť nájsť určité spoločné znaky.

Sám som sa aktívne pohyboval medzi najlepšími slovenskými writermi. Našiel som medzi nimi pár skvelých priateľov, ktorí zmenili môj pohľad na svet a pomohli mi objaviť samého seba. Na druhej strane som však stretol oveľa viac trápnych, neúprimných pózerov, chválenkárov a hlupákov, ktorých činy a slová ma natoľko znechutili, že som sa prestal považovať za člena tejto subkultúry a rozhodol som sa pokračovať slobodnejšou cestou hľadania, na ktorej po otázkach typu "Kto si?" často ostávam mĺkvy.

-Tiež si niekedy kladiem otázku, že či to všetko nie je zbytočné - mám s tým veľa problémov, ale odpoveď mi vždy dá jeden jediný pohľad na novo urobený panel metra, vlaku alebo nejaký ten iný hardcore. Je to absolútna extáza. Je to moja droga. - ASH

Hoci dnes žijem v úplne inom svete, o problematiku graffiti sa stále zaujímam. Pri čítaní mojej práce si treba uvedomiť, že graffiti a vlastne aj celý hip-hop je veľmi rozporuplný a komplexný fenomén, ktorý sa dá skúmať a hodnotiť z rôznych pohľadov. Napriek dlhoročnému záujmu ešte nedokážem presne určiť v čom tkvie jeho podstata, aký je prvotný motív a konečný cieľ. Prikláňam sa k názoru, že ide o pozoruhodnú zmes rôznych protikladov, z ktorých si každý jednotlivec vyberá to svoje, to čo mu najviac vyhovuje, pričom najdôležitejší je pocit "tu a teraz", samotné bytie, skutočná existencia.

- Nesnažíme sa dosiahnuť nijaký cieľ, my sme ten cieľ! Sme jedno obrovské nekontrolovateľné šialenstvo utišujúce náš smäd po aktivite. - CRAYONE

VONKAJŠÍ VZHĽAD A CHARAKTERISTIKA OSOBNOSTI

- Niekedy sa cítim ako chameleón. - SOUL*

Za najtypickejší prvok oblečenia writera považujem sneakers. Sú to staré modely botasiek (najmä značky Addidas, ale tiež Nike alebo Puma) z obdobia 70-tych rokov s plochou, hrubou podrážkou, širokými šnúrkami (fatlaces) a veľmi jednoduchým designom. Ďalší odev, ktorý dnes okrem writerov nosí málokto, je tepláková bunda so zipsom, vyrobená z lesklého, elastického materiálu. Podstatná je značka - Addidas alebo Puma. Toto oblečenie, ktoré writeri označujú ako oldschoolové (=stará škola) má symbolizovať módu z obdobia vzniku graffiti, úctu a rešpekt starým kráľom New Yorku, vďaka ktorým graffiti existuje, i tým, čo prišli po nich. Je prejavom podvedomého opovrhovania novodobou masovou kultúrou a konzumnými tlakmi spoločnosti. Každí writer si veľmi dobre uvedomuje, že za tým všetkým stojí lenivosť a strach ľudí zastaviť sa a myslieť a moc peňazí veľkých firiem podporujúcich konzum ako životný štýl. Preto sa svojím oblečením snažia povedať, že sú nezávislí od akýchkoľvek manipulácií. Tiež by mohlo symbolizovať prirodzenú priamu výbušnosť, energickosť, či túžbu po pohybe. Pre svoju kvalitu, pohodlnosť a dobrý kontakt s podlahou i telom je obľúbené aj medzi breakermi. Tu si treba uvedomiť previazanosť hip-hopovej kultúry; mnohí writaz sú zároveň aj breakdancermi, rapermi alebo DJemi.

Nohavice sú široké, voľné, o pár čísel väčšie, často menčestráky s množstvom veľkých vreciek potrebných na spreje, trysky, fiksy a ďalšie "nástroje", pomocou ktorých je writa schopný zanechať svoje meno v rôznych podobách na rôznych povrchoch a ktoré sa musia dať v každej situácii rýchlo vytiahnuť, nenápadne použiť a opäť schovať. O to vlastne ide, najlepšie je byť všade, byť všade "podpísaný". V lete sa nosia kraťasi dlhé pod kolená. Zvyk nosiť odev o pár čísel väčší je charakteristický pre celú hip-hopovú subkultúru. Možno to považovať za prejav pocitu slobody, či voľnosti, ale myslím, že tu ide aj o snahu vyzerať silný a veľký (nie len fyzicky). Zdôrazňuje to túžbu byť rešpektovaný ostatnými členmi subkultúry a možno aj členmi spoločnosti. Získanie rešpektu považujem za jeden z podstatných motívov, hnaciu silu writerov.

Obľúbeným oblečením je aj mikyna s kapucňou. Kapucňa alebo kukla sa často používa počas nelegálnej činnosti na zakrytie tváre naznačujúce skrytie bežnej sociálnej identity, ktorá je nahradená identitou tagu. Zakrývanie tváre má aj praktické dôvody, sťažuje identifikáciu "páchateľa".

Ďalší charakteristický prvok, ktorého význam je podľa môjho názoru iba praktický, je batoh alebo kapsa cez plece na prenášanie sprejov. Writeri nosia všade so sebou pár papierov na kreslenie sketchou a často si "niečo čmárajú" alebo si nechajú "niečo načmárať" od iných writerov. Každý writer je totiž fanatik, ktorého myslenie je totálne prestúpené tvarmi písmen a preto je dôležité si každý nápad hneď zachytiť. Dôležitý je tiež walkman a hudba pomáhajúca vytvoriť pohodu a zabudnúť na realitu. Jedná sa viac-menej o nekomerčnú hudbu, najčastejšie rap.

Pri akciách býva výzor writera ladený v tmavších farbách, nenápadný a pohodlný. Toto je dôležité najmä pri maľovaní vlakov ale aj pri iných ilegálnych aktivitách, kde je často nutné skrývať sa v tieňoch, rýchlo nehlučne a nenápadne sa presúvať, prípadne utiecť. Riziko a pocit z porušovania zákonov sú súčasťou životného štýlu, ku každodennému životu patrí útek a ukrývanie sa. Polícia bojuje proti writerom ako proti iným zločincom, preto je vhodné, aby nikto nevedel čomu sa writer venuje a aký má tag. Oblečenie je síce svojské a pre členov subkultúry ľahko identifikovateľné, no navonok nenápadné.

- Ak umenie je zločin, nech nám Boh všetkým odpustí. - LEE

- Spôsobom oblečenia v širokých nohaviciach, oldschoolových botách a oldschoolových bundičkách, takisto ako zástanci iných štýlov oblečenia, sú writeri reprezentantmi odporu proti systému a sami ho vlastne skryto budujú, presne ako všetci ostatní! Sú to často ľudia samotnou podstatou rovnakí ako hocikto okolo nás! A predsa sa medzi nimi nachádzajú úplne odlišní ľudia, ktorých plynutie času a realita je úplne iná, žijú iným svetom, skutočne ponorený do vesmíru svojho bytia, skutoční writeri, osobnosti sami pre seba a, na to, čo sú a aký sú. Osobnosti sú totiž úplne obyčajní ľudia so znakmi naozajstného uvedomovania si podstaty. Naozajstní writeri sú ľudia, ktorí sa bez problémov stratia v dave: bez oldschoolových topánok, bundičiek, širokých nohavíc, ale s uvedomemím si... Každý sa oblečie iba do vlastnej pohody. Predsa potom by nemohli písať po budovách a vlakoch, pretože podstatný je iba účel a pocit z writingu a nie imidž. Kto má krásne boty, či bundičku a kto má krásnu novú fasádu, aký je v tom rozdiel, sú to tí istí ľudia. - SOUL*

Každý writer je svojím spôsobom umelec a filozof, jedinečná osobnosť, hĺbaví ľudia žijúci v spoločnosti, ktorú nenávidia, lebo neveria, že prispôsobiť sa jej obmedzeniam prináša slobodu. Práve túžbu po voľnosti a oslobodení sa, po akomsi inom živote pokladám za ďalšie slovíčko v odpovedi na otázku "Prečo to všetko?". Na poznámky typu, že čo z toho majú, writeri odpovedajú väčšinou, že len pocit, len obyčajný pocit, že tu existujem, že som slobodný a neobmedzený, že som to proste ja! To, že v živote vraj ´nič´ nedosiahnu im vôbec nevadí. Pramení to z uprednostňovania duchovnej stránky človeka pred materiálnou. Neveľmi ich zaujíma kariéra, peniaze, vila s bazénom, auto, práca, svetlá budúcnosť, šoubiznis a iné nezmyselné vynálezy našej "pokrokovej spoločnosti".

- Imidž je nanič, zahoď Sprite! - SAKO*

Typická je tiež úcta, priam bázeň k svojmu mestu. Nemá nič spoločné s falošným lokálpatriotizmom či nacionalizmom, writeri svoje mesto naozaj úprimne "milujú", poznajú ho ako vlastnú dlaň (najmä železničnú stanicu).

Veľa writerov od ostatných ľudí na prvý pohľad ťažko rozoznať. Pracujú v najrôznejších povolaniach (napr.: učiteľ - Soul, kuchár - Cans) alebo sú študentmi často vysokých alebo umeleckých škôl. Vlastne žijú v akejsi zdvojenej realite, majú dve tváre, pričom často sami nevedia, ktorá je skutočná (možno obidve). Sú to ľudia ukrývajúci sa za život v mestských davoch, a predsa ich druhé ja, graffiti, ich spája do prazvláštneho celku, tvoria kruh bez začiatku a konca.

VZORCE SPRÁVANIA A SLENG

- O čo ide? O writing predsa! - SOUL*

Najtypickejším vzorcom správania sa writerov je samotné maľovanie graffiti. Za prvotný motív považujem zábavu. Časom si však väčšina writerov začne vymýšľať ďalšie "vznešenejšie" ciele, ako túžba po sebarealizácii, sebaprezentácii a tvorbe, boj proti spoločnosti, únik z anonymity veľkomesta, pocit neobmedzenosti a slobody, komunikácia v rámci subkultúry, atď., v čom majú z časti pravdu, ale nevystihuje to podstatu. No a na koniec to zasa všetko skončí pri tej zábave a nepochopiteľnej jednoduchosti writingu.

Maľby, ktoré sa označujú ako graffiti, vždy vychádzajú z písmen writerovej prezývky (tagu). Nie je podstatná farebnosť, ale krása tvarov, kompozičná vyváženosť, skôr jednoduchosť ako zbytočná komplikovanosť, zdrvujúca priama dynamika a svojský originálny štýl.

- Štýl nadobúda krásu od sily myšlienky a nie naopak. - A.Schopenhauer

Cieľom je nájsť originálny spôsob stvárnenia písmen, proste dokonalý podpis v nespočetných obmenách. Graffiti je úplne abstraktné a spontánne umenie, ktoré v skratke zachytáva momentálny pocit a aj celkovú charakteristiku autora. Vo svojej skrytosti je neobyčajne úprimné, hoci pre každého, kto graffiti nikdy nemaľoval je absolútne nezrozumiteľné, čo iba podčiarkuje uzavretosť tejto subkultúry pred masovou spoločnosťou. Na druhej strane si treba uvedomiť, že umenie graffiti je posolstvo ľudí z ulice, určené aj spoločnosti, každému, kto je ochotný sa nachvíľu zastaviť, zamyslieť sa, cítiť a spýtať sa "prečo?!". Komixové postavičky a iné characters, často oceňované bežnými ľuďmi slúžia iba ako doplnok a pre writerov sú až druhoradé.

- V každom tagu je ukrytá sila a v každom chróme pocit, všade sa dá nájsť kúsoček duše človeka, leží tam, potichučky čaká na toho, kto sa zohne a zoberie si! - SAKO*

Maľby graffiti sa dajú rozdeliť na pieces (veľké, viacfarebné maľby najmä na legálnych miestach), chrómy a bombingy (dvojfarebné, rýchlo nastriekané maľby v uliciach), tagy (podpisy writerov fiksami, sprejmi alebo inými prostriedkami, všade) a špecifickú skupinu tvorí maľovanie na vlaky a metro.

Tagy a chrómy sú najkontroverznejšou časťou graffiti. Dokonca aj medzi writermi sa vedú diskusie o tom, kam patria a kam nie. Sú snahou vystúpiť zo šedej anonymity veľkomesta, stať sa známi a zároveň ostať ukrytý. Hovoria "som tu a chcem sa presadiť". Hoci vyzerajú rovnako, pre človeka, ktorý sleduje scénu sú ako odtlačky prstov.

- ...len sa pozrite, koľko ľudí chodí po meste, je to ako značka... Do riti, veď ja žijem! - OMAR

Pieces zdôrazňujú umeleckú vyspelosť writera, je to spôsob sebarealizácie. Najpozoruhodnejšie sú však vlaky a pre väčšinu writerov majú aj najväčšiu hodnotu. Pri hľadaní dôvodov, prečo sa maľuje na vlaky a metro, sa musíme vrátiť k prvopočiatkom graffiti v New Yorku. Práve na metre, ktoré jediné bolo schopné prekonať obrovské vzdialenosti v tomto gigantickom veľkomeste a tak ´ukázať´ writerove meno všade, sa to všetko začalo. Dopravný systém metra sa vlastne stal komunikačnou sieťou. Malo však ešte niečo...

- Graffiti to nie je len pocit, supersilný útok písmen a šialených komixových postavičiek, ale aj hrkotanie, aghr a ahhrr, zavýjanie plaziace sa po koľajniciach, rýchly pohyb... To všetko ich oživuje a posúva bližšie k hraniciam reality. - MAILER

- Vlaky sú na graffiti ideálne médium. - CANS*

Podobne je to aj dnes v Európe. Vlaky jazdia hore-dole po celom štáte a writerove meno vidí obrovská masa ľudí, je tu možnosť komunikovať medzi writermi z rôznych miest. Neopakovateľná je aj atmosféra nočných staníc a odstáviek, zvuky, kroky, napätie, sykot sprejov, hrkot guličiek, pár minút, márne sú slová, ten kto nezažil nepochopí. Writaz vedia o staniciach všetko a celý deň snívajú o noci.

Writaz graffiti nikdy nerozdeľujú na takzvane dobré a zlé, je to životný postoj, majúci hodnotu iba ako celok, v ktorom každý prvok má svoju funkciu, je niečím zaujímavý a dôležitý. Návrhy "vzorných občanov", aby maľovali iba na legálnych miestach sú pre nich bezpredmetné.

- Nikto to nepochopí, kým tam nebude jeho meno. - CANS*

Myslím, že ďalšie vzorce správania nie sú na toľko výrazné, aby stáli za hlbšiu analýzu, ide o writing predsa. No za spomenutie stojí ešte podávanie rúk a "požívanie" marihuany. Podávanie rúk najrôznejšími spôsobmi symbolizuje dôveru a súdržnosť, nekonečnú kontinuitu hip-hopovej komunity.

Marihuana, otázka veľmi rozporuplná..., ale mojim cieľom nie je hodnotiť ani obhajovať. Isté je, že medzi writermi je obľúbená, či už ako inšpirácia alebo ako zábava. Pred akciou však nikto nefetuje. Pri writovaní treba mať pevnú ruku, čistú hlavu a predovšetkým rýchle nohy.

Sleng writerov obsahuje výrazy priamo spojené s maľovaním graffiti, vychádzajú z angličtiny, často poslovenčené, sú špecifické len pre túto subkultúru a rozumejú im iba jej členovia. Tiež sa objavuje množstvo slov, ktoré sú však charakteristické skôr pre underground a menia sa v závislosti od mesta.

SLENGOVÝ SLOVNÍK:

BATTLE/STYLE WAR - vojna na stene. Medzi crews často dochádza k sporom, väčšinou sa riešia nenásilne, t.j. kto nastrieka lepší alebo viac piece, vyhráva

BOMBING/BOMB - narýchlo nastriekaný nápis

BOMBER - writer, ktorý strieka často, hlavne ilegál

BUFFING - odstraňovanie graffiti z vlakov

BURNER - vynikajúci, geniálny piece

CAN/DÓZA/PLECHOVICA/PLECHOVKA - sprej

CAP - tryska na sprej

CROSS - tagy, alebo odkazy cez piece

DEF - veľmi dobrý piece ale ešte nie burner

GALLERY/HALL OF FAME - miesto, kde striekajú len najlepší writeri

GRAFF/GRAFFITI - maľba sprejom a všetko s tým spojené, nemá množné číslo

FAT CAP - tryska so širokou stopou

FREIGHT TRAIN - graffiti na nákladnom vozni

CHARACTER - postavička v graffiti

CHRÓM/SILVER/STRIEBRO - graffiti s použitím striebornej farby, hlavne bombingy

HC/HARDCORE/ILEGÁL - graffiti urobené na mieste, ktoré nie je povolené (ilegálne)

JAM - stretnutie writerov, kde naraz maľuje viac ľudí

KILL - striekať v obrovskom množstve

KING/KRÁĽ - najlepší writer v meste

LEGÁL - miesto, kde je graffiti povolené (legálne)

NEWSCHOOL - nová škola, označuje writerov, ktorí teraz diktujú štýly a smer

OLDSCHOOL - stará škola, označuje ľudí, ktorí všetko začínali

PANEL - graffiti na vlaku od okna k oknu

PIECE - jedna maľba graffiti

PIECE BOOK - kniha, kde si writer kreslí všetky nápady

PRODUCTION - niekoľko piecov, ktoré na seba nadväzujú

SKETCH - náčrt piecu

SKINNY CAP - tryska s tenkou stopou

STYLE - štýl

STYLER - writer, ktorý má vlastný štýl

TAG - podpis writera

TAGOVAŤ - podpisovať sa, robiť tagy

TOP TO BOTTOM/TTB - graffiti na vlaku od strechy po podvozok

TOY - začiatočník, hajzel

VANDAL SQUAD - policajná jednotka určená na boj proti graffiti

VLAKAS/TRAINS - vlaky

WHOLE CAR/WC/VULCAR - graffiti cez celý vozeň

WHOLE TRAIN - graffiti cez celý vlak

WILDSTYLE - takmer nečitateľný piece

WRITOVAŤ/WRITE/BOMBIŤ - robiť graffiti

WRITING - malovanie graffiti

WRITER - ten, kto robí graffiti, pomenovania ako grafiťák (???) pôsobia skôr ako urážka

ZÓNA - oblasť, kde sa dá vidieť graffiti

ZÁVER.

- A ja, antihrdina svojej doby hrdo prehlasujem, pod svojou bustou pri odtoku do kanálika, že krajniciam tejto ulice je zakázané o tom hovoriť (prísne). Život je táto cesta a smrť, to najlepšie na koniec.

A tak do strún jej zvodidiel ostro hrabnem, moje priateľstvo s odtokovým kanálikom sa tým utuží a na oplátku za pieseň spodiny, on rozpovie mi.

Tak našepkaj ďalšiu slohu, hľa život. A kanálik začne potichučky rozprávať o bielych tvárach ženúcich sa vpred podľa reklamných hesiel, v očakávaní ďalšej dialničnej atrakcie alebo ošúchaného automatu na šťastie. Tých sa bál, tých čo tvoria svet. A teraz sa svet bojí jeho, pretože on vie, že hip-hop, cesta vedúca naprieč všetkými, ho nikdy nezaženie do sveta trápnych konvencií, do života kreativity pozbaveného.

A moje slová dlho podriemkávali v deji a nenarušovali jeho monológ, poviem ich zopár na súhlas, nie veľa. Však on už vie, že ja som bol rovnaký ako oni, pretože tí, čo mali namiesto zábavy nudu, hovorili, že je to tak správne.

Dá sa v tom žiť, hoci už len preto, že to robíte so mnou......... - KOKS

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.

ČASOPISY:

Pop-life - ročníky 1994, 1995, 1997, 1998 (Česko)

Hugo 3, 1998

Dotyky 1,2, 1998

Board - ročníky 1997, 1998, 1999 (Česko)

Šlízg - ročník 1998 (Poľsko)

KNIHY:

Martha Copper, Henry Chalfant: Subway Art, Thames and Hudson 1984 (USA)

Henry Chalfant: Spraycan Art, Thames and Hudson 1986 (USA)

ŠPECIALIZOVANÉ GRAFFITI ČASOPISY: