Originálne, pre väčšinu ľudí však nezrozumiteľné mestské umenie.
Originálne, pre väčšinu ľudí však nezrozumiteľné mestské umenie.
Farebný svet v ilegalite
Z podchodov do galérii
Pod viaduktom v Žiline vyrástlo okolo stovky graffiti. Writeri sa nemuseli prikrádať v noci so sprejmi v batohu. Na svojich maľbách mohli pracovať ako dlho chceli a dokonca za bieleho dňa. Nikomu neprekážali ani writeri, ani graffiti. Všetko sa dialo totiž so súhlasom mesta...
Už niekoľko rokov sa kritici a teoretici dohadujú, či je graffiti umenie, alebo nie. Jedni ho chcú postihovať, druhí dostať na výstavy. Stretnutie európskych writerov v Považskej galérii v Žiline finančne podporila aj Európska únia. Umelci z ulíc veľkomiest v Európe tak mohli prezentovať svoje diela nielen pod viaduktom, ale aj v galérii. Pretože graffiti jednoducho patrí do mesta. Graffiti patrí do galérie. Patrí do New Yorku.
Rebelant z metra
Najznámejším afroamerickým umelcom, ktorý našiel miesto pre graffiti na stenách newyorských galérií, bol Jean-Michel Basquiat. V osemdesiatych rokoch sa presunul z ulíc a podchodov metra Manhattanu do prestížnych galérií v Soho. Kritikov nadchli nové štýly, ktoré priniesol z ulice. Stal sa zbožňovaným v zhýralom svete umelcov. Populárnymi sa stali farebné maľby plné smrti, lebiek a kostier.
Nadchli aj Andyho Warhola, s ktorým spolupracoval na niekoľkých prácach. Skončil však ako väčšina ľudí z ulice. Hoci sa pokúsil prekonať závislosť od heroínu, predávkoval sa v podkroví bytu na Manhattane.
V roku 1988 niekoľko čiernych značiek v meste oznamovalo, že zomrel 27-ročný Basquiat.
Graffiti vznikalo v 70. rokoch. Malo predovšetkým politické pozadie. V New Yorku zúrila hospodárska kríza. Hispánci a Afroameričania, ktorí žili v getách v špinavých štvrtiach veľkomesta, stratili možnosť pracovať. “Písanie sa však časom rozdelilo na politické a gangové graffiti, ktorými si označovali svoje územie. V Európe sa chápe graffiti ako umelecký prejav. Najväčšie základne writerov sú v Nemecku a Anglicku. Je však stále ilegálne a v niektorých krajinách aj prísne postihované. Aj Amerika je k tomuto mestskému umeniu menej tolerantná. Platia prísnejšie pravidlá a do väzenia sa môže dostať aj neplnoletý writer," vysvetľuje organizátor podujatia Ostrov 4 graffiti Marek Adamov, člen občianskeho združenia Truc Sphérique.
Za denného svetla
Pred dvoma týždňami boli stĺpy a panely pod viaduktom v žilinskej štvrti iba šedivými plochami. Miesto však spĺňalo všetky parametre atraktívnej zóny. Jednoducho na diela writerov vidno odvšadiaľ. Výstavu umelcov z ulice si všimnete aj počas cesty autom alebo vlakom. Dvadsaťpäť writerov z Európy obsadilo na sedem dní Považskú galériu a striekalo a maľovalo. Výnimočne ste sa mohli stretnúť s umelcami z ulice aj za denného svetla.
“Zahraniční writeri cestujú po svete, pretože čím väčšie množstvo writerov o vás vie, čiže pozná váš štýl alebo podpis - tag, tým ste slávnejší. Rastie vaša prestíž. V každom meste treba zanechať dielo, aby sa o vás vedelo. Atraktívnym objektom sú aj vlaky. Prekonávajú tisíckilometrové trate. Ak sa za hranice nedostane writer, dostane sa tam aspoň jeho dielo alebo tag na vagóne. Pre writera sú zaujímavé
plochy, kadiaľ prechádza denne veľa ľudí," pokračuje Marek Adamov.Na Slovensku sa ešte nekonal súdny proces s writermi. Kým u nás môže autor graffiti dostať maximálne pokutu za vandalizmus, v Českej republike už platí nový zákon. Podľa neho ide o trestnú činnosť a writeri sa môžu dostať dokonca do väzenia. Na odstránenie graffiti bolo len v Prahe vynaložených 20 miliónov českých korún. Medzi writermi a mestom prebieha večný boj. “V Amerike sa prestali predávať farby, writeri vyrývali svoje tagy na sklen
é výklady. Začali sa vyrábať spreje bez zložky, ktorá je nezmývateľná, prišlo sa na niečo iné. Jediné čo pomáha, je vytvorenie legálnych zón," vysvetľuje Marek, študent kulturológie.K najznámejším umelcom, ktorí sa angažovali za graffiti v 80. rokoch, patril Keith Haring. Pred 15 rokmi ho v New Yorku odsúdili za vandalizmus. Obrovská nástenná maľba pri diaľnici proti užívaniu cracku však jeho umeleckému menu neuškodila, práve naopak. Získal uznanie a zákazky na podobné maľby sa len tak hrnuli. Sydney
, berlínsky múr, Amsterdam, Paríž... Skončil však predčasne a v roku 1990 zomrel na AIDS.
Hodnota graffiti sa meria podľa výtvarnej stránky, rýchlosti writera a rizika,
ktoré pri akcii podstupuje.
(Ne)bezpeční umelci
Writeri si vytvorili vlastnú subkultúru. Štýl obliekania, jazyk (slang prebratý z angličtiny), etiku. Reprezentujú odpor proti systému, budujú si však svoj vlastný. Fungujú pravidlá a hierarchia. Tak ako počítačoví hackeri, ani writeri nedeštruujú. Kam sa však dostanú, zanechajú značku - meno. Zdolávajú stále náročnejšie akcie. Čím viac má writer na konte značiek, tým je úspešnejší. Čím v
iditeľnejšie a nebezpečnejšie miesto, tým lepšie. Hodnota graffiti sa meria podľa výtvarnej stránky, rýchlosti writera a rizika, ktoré pri akcii podstupuje.Pre writerov je písmo prostriedkom pri práci s tvarom. Často sú to iba znaky - niekedy čitateľné, niektoré však neprečíta okrem autora nikto. Pôvodný revolučný význam sa stratil pod vplyvom rôznych národných kultúr. Cieľom je nájsť originálny spôsob stvárnenia písmen. Graffiti je spontánne umenie. Pre väčšinu ľudí však úplne nezrozumiteľné. Hoci môže byt veľmi prepracované.
Graffiti sa dostali aj na steny galérií, dokonca aj európskych. Teda nie sú len problémom miest, ale aj umením, ktoré sa predáva. Nielen v podobe reklamných fasád na obchodoch, domoch či internetových stránkach. Komerčné graffiti sú súčasťou interiéru diskoték a barov. Plátna, ktoré visia v galériách, sa predávajú za veľké sumy. Diela Keitha Haringa alebo Basquiata dosahujú ceny Warholových prác.
FOTO PAĽO RÝPAL