Graffiti nie je len o zakrádaní sa po nociach a utekaní pred políciou, oficiálne udalosti sú vždy hlučné a veselé. Writeri sú silná komunita, každý výraznejší writer je známy v širokom okolí, fyzicky sa však často stretnú, až keď vystúpia aj so svojou reálnou podobou na oficiálnom jame. Nech to znie zvláštne, ale v tomto prípade je graffiti aj o radosti. Ľudia sa bavia.

Všetci pripravení na najhoršie, ohlásenia na polícii. Len dva dni "pred" máme v rukách konečne oficiálne potvrdenie od mesta (ďakujeme), že v Žiline bola otvorená legálna graffiti zóna, ktorá svojím rozsahom i možnosťami nemá na Slovensku obdobu. Začiatok naberá hektické tempo. Bláznivá nočná cesta do Žiliny s Angličanmi SCOREom, CODAKom a SHOK1om, ktorí nestihli posledný vlak z Bratislavy a taxikárom, ktorý týmto spôsobom oslávil svoje narodeniny. STAK z Paríža oznamuje, že dvaja writeri, ktorí s ním mali prísť sú po policajnej razii u známeho fotografa graffiti v ohrození a nikam necestujú. Žilinčania sú od rána v pohotovosti. SEAK si z Nemecka priviezol obrovskú tašku svojich vlastných sprejov. Potichu a nenápadne sa objavuje KERAMIK z Viedne a za ním sa tiahne jeho zajačia stopa...

Týždeň sa stáva jednou veľkou rozmazanou šmuhou. Veľmi pestrofarebnou šmuhou. Rozdeľovanie plechoviek s farbami vyzerá ako kŕmenie žralokov. Napriek pokazenému piatkovému počasiu sa začína striekať a za obeť padajú prvé steny na nádvorí Považskej galérie umenia. "Zhip-hopnieva sa" a papiere, ktorými sme zakryli vchodové priestory galérie aj Guru klubu, sú okamžite plné tagov. Graffiti je obsesia písať. Nie sú to len tagy, väčšina writerov sa po chvíli sedenia pri káve či pive začne zháňať po papieri a pere, po odchode sú pivné tácky plné. Je to takisto stopa, že tu niekto sedel. Susan Farrell sa dostáva do stredu diania okamžite. Akoby writerov priam priťahovala. Jej povesť ju predbieha. Každý jej rád ukáže svoj sketchbook a pre každého je veľkou cťou naskicovať niečo do jej zbierky. Trpezlivo počúva každý príbeh, čo ako lámanou angličtinou je vyrozprávaný. Obíde všetky steny aj niekoľkokrát denne. Fotografuje. Susan nie je teoretičkou. Nehodnotí. Ako hovorí, writeri sú sami k sebe až kruto kritickí. Nepotrebujú, aby im do ich práce rýpali ďalší ľudia. Aj tak by asi nepočúvali. A keby sa do graffiti pustili teoretici, všetka zábava by bola preč.

Sobotný graffiti jam na Rondeli, veľkom kruhovom objazde, sa nesie v znamení blata, špiny a nepretržite padajúceho dažďa. A tiež neuveriteľného zmätku. Writerov z Budapešti nakoniec WOW, SKORE, CODAK, MORITZ a SHOK1 presvedčili a nekonal sa boj o stenu, takže ešte v ten deň začínajú svoju spoločnú produkciu. Graffiti sa odlišuje od ostatného výtvarného umenia práve častou spolutvorbou, komunikáciou viacerých writerov na jednej ploche. Spoločná produkcia má síce väčšinou podobu montáže viacerých piecov, tieto sú však často prepojené a vytvárajú jednu štruktúru. Proces tvorby je často dôležitejší než výsledok, pripomína to jazz. Spolupráce vrcholia koncom týždňa spoločnou živelnou produkciou HNTa, STAKa, CKEa a každého, kto sa pripojil, nad ktorou sa nesie výstižný nápis Punk Rock (jazz?). Vznikla postupným (akoby automatickým) písaním a striekaním na stenu a následným premaľovaním a opäť striekaním, rozvíjaním individuálnych nápadov až po nájdenie záverečného unisona.

Nie, naozaj to nevyzerá ako graffiti, ale robím to na uliciach, tak to graffiti asi je. Neviem. Je to môj vlastný pohľad na graffiti. ...neviem... áno, asi je to umenie.
-stak-

Hoci všetky steny v Žiline sú pod strechou, ktorú tvorí sústava nadjazdov, zlepšenie počasia vylepšuje atmosféru a maľuje sa od rána do tmy, aj večery sú plné skicovania... Writeri sú veľmi rôznorodí ľudia. Veľmi rýchlo si však všimnete ich zvláštnu citlivosť k jazyku a slovám. Prostredie, kde sa mieša slovenčina s angličtinou, nemčinou a francúzštinou je živnou pôdou pre slovné hračky. Zaujímavá je aj ich schopnosť čítať mestské prostredie. Zvláštnym spôsobom vnímajú detaily, ktoré nám ostatným unikajú.

Mohutné piliere nadjazdov vyzerajú ako galéria. Každý z writerov využije príležitosť a urobí svoj vlastný piece na celú šírku piliera. Často sa totiž na oficiálnych akciách maľuje na dlhú spoločnú stenu, kde sa piecy ukladajú vedľa seba až nakoniec celkom zaniknú. Graffiti vzniká veľmi rýchlo aj vtedy, keď netreba utekať pred políciou. Každý z writerov vytvoril v Žiline najmenej 4 veľké piecy. Ešte do poslednej chvíle pracujú SHOK1 so SKOREom na spoločnej produkcii a potom sa aj s CODAKom ženú na stanicu, aby stihli vlak. Také je graffiti, writeri bežia z akcie na akciu, sú zvyknutí robiť rýchlo a nesedieť. Ľuďmi a reflektormi obkolesený SEAK finišuje stenu pri Guru klube o jedenástej v noci.

Inštitucionalizácia graffiti nie je jeho potieraním. V rámci projektu Ostrov 4 Graffiti sa nemaľovali naivné múry na skrášlenie mesta, ani reklamné bilboardy. Jediným obmedzujúcim kritériom bola lokácia tvorby do legálnej graffiti zóny, ktorá však svojou rozsiahlosťou a variabilitou nebola v žiadnom prípade prekážkou kreativite. Zazneli dokonca hlasy, že je to jeden z najlepších priestorov pre legálne graffiti v Európe. Všetko ostatné bolo len a len vecou writerov.