Fenomén súčasného graffiti začal v New Yorku sedemnásťročný mladík, ktorý písal po meste a v priestoroch podzemnej dráhy metra svoju prezývku TAKI 183. Nebol síce prvý, kto tento koncept použil, ale práve jeho vyhľadali novinári a urobili s ním rozhovor pre New York Times (21.7.1971). Vtedy si všetci uvedomili, že TAKI je slávny. V uliciach New Yorku sa rozpútal boj o slávu a newyorskí teenageri zaplavili mesto svojimi značkami, ktoré sa objavovali všade, kde sa len dalo. Ten, koho meno sa objavovalo najčastejšie, si získal obdiv a rešpekt u ostatných. Ako na stenách a vo vlakoch ubúdalo miesta a čmáranice prestávali byť prehľadné, museli si tí, ktorí chceli vyniknúť, vyvinúť vlastný štýl, ktorý by odlíšil ich podpis od spleti ďalších mien. Rýchlo niekto prišiel na to, že sprejom sa dá rýchlo prekryť veľká plocha a že vo farbe meno vyzerá lepšie. Potom už vývoj pokračoval rapídnym tempom. Writeri sa snažili ovládnuť čo najväčšiu a najviditeľnejšiu plochu. Najobľúbenejšou sa samozrejme stali vlaky. Mesto a prevádzkovateľ metra vynaložili nemalé úsilie na elimináciu tohoto javu. Nikdy sa to však úplne nepodarilo. Z New Yorku sa graffiti rozšírilo do celých Spojených Štátov a Európy, ktorá je v súčasnosti omnoho progresívnejším centrom, aby sa napokon vydalo do celého sveta.

Graffiti sa postupom času (aspoň čiastočne) odklonilo od pôvodného prostredia, v ktorom vznikalo. Stále je to urbánny priestor a jeho anonymita a homogénnosť, už to však nie sú mestské gangy a nižšie sociálne vrstvy, pretože väčšina writerov dnes pochádza z vyššej strednej triedy. Nemení sa však motivácia, hoci existuje v mnohých variantách od nevedomej adrenalínovej zábavy adolescentov až po cieľavedomý výtvarný koncept či atak. Inštitucionalizácia graffiti sa prejavila v jeho etablovaní za umenie (graffiti art) a tak dnes graffiti tvorí zložitú štruktúru na hraniciach ilegality a popularity, verejného priestoru a galérií, vlakoch a podchodov ale tiež reklamných tabúľ a zákaziek. Writeri hovoria, že všetko toto je veľmi dôležité a graffiti (ani ako umenie) nemôže existovať bez svojej ilegálnej podoby, rovnako však nepopierajú obchod, ktorého sú predmetom. Možno pre svoje širšie (najmä však sociálne) základy je graffiti zrejme najdlhšie pretrvávajúcim výtvarným hnutím 20.storočia. Rovnako sa pomaly viac a viac diferencujú všetky ostatné charakteristiky (najmä problém zmyslu a obsahu, resp. bezobsažnosti tohto vyjadrenia) a preto definovať súčasné graffiti nie je jednoduché. Vynárajú sa skôr nové a nové otázky, ktoré nemožno všeobecne zodpovedať. Stále tu však je a napriek všetkým snahám (či skôr vďaka nim) sa bude rozvíjať svojím pomalým a vracajúcim sa tempom na úrovni umeleckej tvorby i mimo oficiálnych (galerijných) kruhov.