Aký je reálny dosah bojov na sieti?

Hacktivisti všetkých krajín...

Ako teenager som býval hackerom. Nikdy o mne nevyšiel článok v novinách, ale nechýbala mi odhodlanosť a vynaliezavosť. Spolužiaci na strednej zháňali lístky na E. T. mimozemšťana a ja som v školskom výpočtovom stredisku “pestoval" vírusy, vďaka ktorým som za diaľkové telefonáty nezaplatil ani cent.

Jedna vec je, keď sa obeťou stane propagandistická mašinéria štátu, ktorý voči svojim občanom používa brutálne metódy. Keby niekto verejne ponížil diktátorskú juntu v Barme, asi by sme neplakali. Ale čo komu urobili súkromné spoločnosti, ktoré rešpektujú zákon a venujú sa len podnikaniu? Človek nemusí obľubovať úvodníky The New York Times ani výber tovaru na dražbách v eBay, ale neoprávňuje ho to útočiť na ich súkromný majetok a pripraviť ostatných používateľov internetu o informácie. A tých, ktorí v médiách maľujú hackerov ako osamelých bojovníkov za čokoľvek, asi postihla slepota. Aj odborníci, ktorí by určite nechceli mat autá popísané výkrikmi “Free Kevin!", tento trend podporujú. Napríklad zväčša rozumná nadácia Electronic Frontier ústami svojho pracovníka Alexa Fowlera vyhlásila: “Graffíti je priestor, kde ľudia, ktorí nemajú volebné právo, informujú o svojich názoroch, hoci im bola vnútená anonymita." Bývalý hacker Kevin Poulsen tvrdí, že najkvalitnejšie hackerské útoky sú ospravedlniteľné: “Vandalizmus je zlomyseľné ničenie alebo páchanie škôd, nie, umelecké subverzné zasahovanie do systému. Dôkazy oprávnenosti takéhoto protestu spočívajú v kvalite práce, v jasnom posolstve a v motívoch, ktoré ho viedli." .

Nemá celkom pravdu. Takúto kreatívnu obhajobu deliktov nepripúšťa zákon ani zdravý rozum. Graffiti na súkromnom dome je ešte stále graffiti. Právo človeka nakladať s vlastným súkromným majetkom bez toho, aby mu do toho zasahoval niekto zvonka, je, ako povedal Alexander Hamilton, nevyhnutné pre existenciu slobodnej spoločnosti. Oslavovať ľudí, ktorí toto právo porušujú, je minimálne hlúpe.

Naozaj ohrozenie národnej bezpečnosti?

Uznávam, možno som už pristarý, nemám zmysel pre humor a neviem oceniť hviezdne výkony hackerov.

Alebo im možno netlieskam preto, lebo hackerské “zázraky" sú väčšinou veľmi málo inteligentné formy vandalizmu. Zhackovať stránku vlády si naozaj nevyžaduje ktovieakého génia. Vládni správcovia systémov sú známe motovidlá - tí najlepší pracujú v súkromnom sektore za neporovnateľne lepšie platy.

A toľko glorifikovaní votrelci? Donekonečna opakujú prosté úkony a “klopú" na jednu webstránku za druhou, až kým sa niektorá neotvorí. Vyžaduje si to čas, ale nie genialitu.

Takže napriek tomu, čo hovoria vládni úradníci s vidinou vyšších rozpočtov, tieto decká (skúsení hackeri-programátori ich posmešne volajú “script-kiddies `) nepredstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Napokon, tajné informácie sa sotvakedy nachádzajú v počítačoch pripojených na verejné siete. Ale keďže sa skončila studená vojna, úradníci, ktorí zúfalo hľadajú novú hrozbu, majú všetky dôvody démonizovať výčiny hackerov.