Svoje umelecké meno na stenách writeri stále zdokonaľujú.
Fenomén stena
V Českej republike môže writer dostať za dobrodružnú maľbu až osem rokov väzenia
Organizátori síce plánovali mať celú akciu pod kontrolou, ale pri
dravom a bezprostrednom fenoméne, akým je graffiti, sa to celkom nepodarilo. Hneď prvú
noc týždňovej akcie niekoľko rebelov milujúcich sprejerský adrenalín využilo
ranné svitanie a z budovy žilinskej pizzerie udierala ráno do očí čierna
rýchlomaľba. A tak ďalšie noci museli zaobstarať nonstop ostrahu.
Na doteraz najväčšiu prezentáciu graffiti na Slovensku pozvali do Žiliny 26 writerov
(tak sa hovorí tvorcom grafitov) z Európy a Ameriky...
Čoraz prísnejší boj proti ilegalistom sa odrazil aj na počte zúčastnených. Francúz neprišiel, pretože ho naháňa polícia a jediný pozvaný zástupca krajiny za veľkou mlákou sa nedostavil preto, lebo sa zotavuje z bodných rán, ktoré mu na legálnej writerskej akcii zasadili skíni. Napriek tomu sa niekoľkým desiatkam writerov podarilo šedé piliere žilinských cestných nadjazdov premeniť na verejnú galériu, ktorú budú môcť aj naďalej legálne využívať. Primátor Žiliny im dal súhlas.
Hoci je písanie na steny človeku známe už od praveku, graffiti v takej forme, ako ho poznáme dnes, sa zrodilo v sedemdesiatych rokoch v Amerike u tínejdžerov z nižších vrstiev. Zviditeľňovali sa svojím podpisom, ktorý mal ohraničovať ich teritórium. Vytvorili určitý informačný systém, ktorému rozumeli iba zainteresovaní. Tak je to aj dnes, až na to, že súčasní writeri pochádzajú skôr z dobre situovaných rodín.
Svoje umelecké meno na stenách writeri stále
zdokonaľujú.
MESTO OBEŤOU
Graffiti je v súčasnosti objektom mnohých diskusií a hrozbou každého väčšieho mesta. Na Slovensku sa tento neutíchajúci fenomén začal šíriť začiatkom deväťdesiatych rokov a dnes má silnú pozíciu najmä v Bratislave, Žiline a Banskej Bystrici. Za obeť mu padne každá holá stena na budove či v podchode, billboardy a predovšetkým vlakové súpravy. Každoročne napáchajú sprejeri miliónové škody, riešením však asi pokuty nebudú. Už aj preto, že polícia ich málokedy pri čine prichytí.
Jedným z východísk je poskytnúť writerom legálne plochy v mestách tak, ako to urobili aj v Žiline. Ten, kto chce zmysluplne tvoriť, ich využije. Nezastaví to však sprejerov, ktorí to robia pre adrenalínové vzrušenie. A zvyčajne adrenalín, dobrodružstvo a chuť niekam sa zaradiť stoja na začiatku kariéry každého writera. S grafitmi preto začínajú chalani v pätnástke a okolo dvadsiatky končia alebo prechádzajú na legálne aktivity. Rebelstvo končí a majstri s niekoľkoročnými skúsenosťami využívajú ponuky reklamných agentúr, maľujú kluby alebo reštaurácie. Záľuba sa stáva zamestnaním.
Na kvalitnú maľbu (2 x 3 m) je potrebný materiál za 2-tisíc Sk.
POJAZDNÉ PLÁTNO
Tvorcovia grafitov nechcú nič odkázať, nič symbolizovať. Je to ich životný štýl a podriaďujú sa mu. Hovoríme o takzvanej hip-hopovej kultúre. Patrí do nej aj hudba a oblečenie, ktoré musí byť z pevného neroztrhateľného plátna. Samozrejmosťou je blúza s kapucňou. Writeri sú komunitou, v ktorej existuje hierarchický postup od toyov ten, ktorý začína, až po skúseného kinga, ktorý má za sebou množstvo ilegálnych i legálnych grafitov a každý ho pozná.Dôležité je často cestovať, pretože
slávnym sa stáva ten, ktorého podpis sa najčastejšie na verejnosti zjavuje. Znázorňované umelecké meno pritom podlieha zmenám. Writer ho neustále zdokonaľuje. Forma písma a jeho kreatívne možnosti zaujali Nomáda z Trenčína pred piatimi rokmi. Začínal ako takmer všetci - ilegálne. O nepríjemných skúsenostiach s policajtmi sa však baviť odmieta. Tvrdí, že to chce skúsenosti: “Je to tu ešte zaostalé a pre nás je to výhoda. Ale nebudem o tom hovoriť. Nech sa ľudia o to viac zaujímajú. Zistia, že to nie je len striekanie nejakých malých detí." tvrdí Nomád s viditeľnou nechuťou vôbec sa o niečom takom zhovárať.Nezabudne však dodať, že systém u nás zlyháva, lebo nie sú peniaze. Napríklad, železnice už finančne nezvládajú prestriekavať vagóny. Nezaujíma ho, že obnova náteru jedného vozňa stojí viac ako 120-tisíc korún. “My túto situáciu iba využívame," podotkne bez pocitu akejkoľvek zodpovednosti. Podľa neho sú grafity na vlakoch vhodné, len musia byť dobré. Vlakové súpravy lákajú sprejerov minimálne pre to, že ich dielo uvidí viac ľudí. Veď chcú byť predsa známi!
VÝTRŽNÍCTVO?
“Niekto je rybár a niekto writer. Je to už o životnom štýle. Výtržníctvo? Asi to ľudia tak vnímajú preto, že je to také nespútané. Každý si maľuje čo chce a kde chce. A v tej sprejerskej komunite to funguje tak, že kto má viac namaľované je známejší. Ide o to, aby tú jeho značku bolo čo najčastejšie vidieť. S ostatnými ľuďmi sa ťažko o tom diskutuje, keď sa s writermi nestretávajú. Niekomu sa to však páči a niekomu nie. Tak ako aj iné veci," tvrdí Lacmo z Ostravy, ktorý je oveľa prístupnejší. Začínal v podchodoch, dnes však maľuje len na zákazky. Spomína si, ako znetvoroval jednu billboardovú reklamu, keď ho prichytili policajti. Zaplatil 500 korún. Dnes by za to mohol ísť už do väzenia. V Čechách sa rozhodli proti nespútanému fenoménu graffiti tvrdo zakročiť. Od 1. júla platí u susedov novela, ktorá môže writera poslať do chládku až na 8 rokov. Nie je to jediný štát, ktorý takto postupuje. Napríklad vo Francúzku môžete za dobrodružnú maľbu dostať 5 rokov väzenia a pokutu do 500-tisíc frankov. U nás sa ešte nepritvrdilo. Nedovolené maľovanie na steny sa berie ako poškodzovanie cudzieho majetku a plnoletému tvorcovi hrozí pokuta do 10 000 korún. Neplnoletí zaplatia, alebo skôr ich rodičia, od 200 do 2 000 Sk.Alternatívne graffiti art zaplavilo dnes svet. Solídni writeri, ktorí odmietajú čarbanie na historické budovy, sú dnes známymi výtvarníkmi a sú účastníkmi mnohých medzinárodných výtvarných projektov. Graffiti vzniká ako reakcia na mesto, a preto jediným riešením tohto fenoménu v našich uliciach je diskusia writerov so zástupcami mesta, sociológmi a architektmi. A to bolo aj cieľom akcie Ostrov 4 Graffiti v Žiline, ktorú zorganizovalo obči
anske združenie Truc Sphérique spolu s Považskou galériou umenia.
MARTINA KUBÁNIOVÁ ( mkubaniova@moment.sk
)
- uverejnené v týždenníku Moment, júl 2001