AKO OBŠŤASTNIŤ PANÁČIKA (S) NIČÍM...I. 

 už od začiatku čiary ktorá sa neskôr rozvinula do tejto 
čiernobielej roviny to bolo jasné. bude prezentovať tvorbu writaz 
pôsobiacich na severe toho strateného srdca starenky Európy, 
ukázovať silu ktorá sa začala kulminovať v stredu centrách ako 
praha, východný berlín, waršava, brno... (bľawa???) a vytvára všetky 
tie neopakova(teľ)né kreácie ale stop! dosť už sladkých omrviniek 
malo sa to začať na úplne inom mieste
 zima/teplo alebo chlad a ja som zase v kine. pred sebou mám len 
zahmlenú správu miznúceho času a len jedinú možnosť - sedieť tam 
schúlený pod stáročným dubom okolo krajinka s akvárijnými rybičkami 
či hrbatými korytnačkami (ktoré znamenajú nič/všetko), ňaf-ňaf a 
inými panáčikmi ale ja som aj v odlišnom svete 
 vidím tam stále ďalšie tváre. často sú prázdne stúpajú mi po hlave 
hoci vidím vyššie. Reprezent: základ je čiara, čiara snov a hrkot 
hlinených guličiek v dlaniach ako dušička vietor a vtáčik (ten 
jediný na svete). NIE, nie sme tam kde vy
 to asi vôbec nie je o nigga-wigga-ganjah-corpse-gheto-mothafucka-
beng-sleng. nám sa plávajúc šedo-popolavou tmou tunela zvlieka koža 
z okolia očí, však keby si to len videla, tie zelenkasté nasladlé 
tváre sklenených očí, tikoty budíka, škrekoty mäsožravcov, 
štvorlístok, svätojánske mušky a tiež tých mravcov a ucholakov, ako 
keď ideš hlavou smerom dolu do kúta, slizké §§§, sami v priepasti 
pod blikajúcou neónkou (ešte sa mi aj smeješ...), soľ sĺz a žiaľ, 
patoky... ale neboj sa, je to len hlbší druh slnka.
 tam niekde sme. klbko smutných snov. nitka, ktorá sa vinie lesnou 
cestičkou, kludne sa chyť... ale asi ti rozreže miesta medzi prstami 
až na kosť a celý svet ti tadiaľ unikne

 sme pútnici. prichádzame z ďaleka. nie prvý a ani posledný. 
plynieme. kráčame/plávame ďalej. vlastnou čiarou, horizontálne 
prepojený. HORÍME

semafor-blik-červená-alebo zelená-blik---oranžová



AKO OBŠŤASTNIŤ PANÁČIKA (S) NIČÍM...II. 

zasa prichádzam... dobre, chvíľku ostanem, prezriem si tie vyťažené 
tváre, ale radšej sa letmo stratím v hĺbke nitiek pavučiny vlastných 
myšlienok... predsa som len jedno z detí Slnka naveky zaseknutý v 
pukline času, na hluchých miestach kde čas nehraje absolútne žiadnu 
rolu
cez zaslzené oči mi prebleskli kúsočky vašich pohybov, škeria sa a z 
úst im vychádzajú krehké bubliny o pupušoch, hipisákoch, 
kriminálnikoch alebo narkomanoch, našťastie sa mi znova zaklapli 
viečka a ja ktorý ešte stále nedokážem uveriť že som zlý, môžem 
začať unikať do zadu - potom dole - hore a - zas do kruhu... viem že 
môj život (hlbší druh leta) je len ďalší točiaci sa kruh
radšej teda odlietam za šarkanmi, hlboko pod vecou objavujem odkazy 
tým nemým tváram so sklenenými očami, sú od detí ohňa, zimi, vody, 
vetra, ale len málo je ich od synov Matky Slnka... preto zdrtený 
padám k zemi a plačem... plačem dlho. plačem sám schúlený na konci 
sveta pod poslednou blikajúcou nočnou lampou (ešte ju našťastie 
nestihli opraviť/zarovnať do radu), okolo len neistá šedavo-oranžová 
tma... plechové vrcnáky od piva, plastové z kokakoly, drevené 
nanukové paličky, zascnuté kvety, oplutý asfalt, nejaké reklamné 
letáky, , , v dlaniach sklenené guličky odviate vetrom a slnko?
po ceste prešlo ďalšie policajné auto,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,, 
,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
,,,,,,,,,,,,sú inde,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
,,,,,,,,,,,,všetci ste niekde inde,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,myslíte si že ste 
najväčší,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,, 
,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,že ste tu navždy,,
,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,
plameň zo zápalky sa pomaly dusí a iba Slnko možno stále svieti... 
kráčam teda ďalej po takmer nevyšlapanej cestičke  ako jeden z 
prvých a za sebou? za sebou vidím len ďalšie pózy.




sakO z komiksového mesta - sorta klub